Ako podať svoj príbeh v roku 2013?

Každé ráno keď sa zobudím tak ma štve len jedna jediná vec.

Je rok 2013 a 99% ľudí robí marketing svojim produktom akoby bol rok 2004.

Tak to je. Aby som bol úprimný, práve toto je dôvod, prečo som v živote dosiahol úspech. Dôvod, prečo som úspešne založil The Wine Library nebol v tom, že dobre vyzerám alebo mám charizmu. 

Bolo to preto, že som v roku 1996 pochopil, čo zákazník chce a, čo je dôležitejšie, čo bude chcieť v roku 1998. Keď som vtedy spúšťal winelibrary.com, bol to druhý internetový obchod s vínom na celom internete. Za stránku som dal 15 000$ (nezabudnite, rok 96!) a hneď v ten prvý rok sme predali víno v hodnote 812 $. Nie, to nie je preklep. Neviem koľko z vás má sovietskeho otca, ale uňho mi to veľmi neprešlo.

zdroj: LinkedIN

36 mesiacov na to sme predali víno v hodnote 4,5 milióna $. To mi už prešlo trocha viac.

Vždy ma vie naštvať ako sa necháme ovplyvniť starými spôsobmi obchodovania a marketingu. Bilbordy, maily, tlač, rádio, televízia, čiže všetko, čomu sa úspešne darí nepútať pozornosť zákazníka. Ak si viete spomenúť, kedy ste naposledy neprepli reklamu alebo kedy ste sa naposledy pozreli na billboard, prosím, napíšte mi na mail gary@vaynermedia.com. 

Myslím to vážne, pretože sa stavím, že si na taký moment ani nespomeniete (najmä v prípade, že ste boli spolujazdec). Ak by ste si na takú chvíľu aj spomenuli, myslíte si, že billboard má dnes takú cenu, ako mal v roku 1998, keď neexistovali mobilné telefóny, ktoré by nám od nich odvádzali pozornosť?

To isté platí aj pre emailový marketing. Na ňom som ja založil winelibrary.com. Ak čítate tento článok a využívate na marketing emaily, napíšte mi email, kedy ste naposledy mali mieru prekliku nad 15%. Zákazníci nečakajú na svojich mailových adresách a musím priznať, že sú to práve ľudia ako som ja, ktorí to spôsobili. Jasné, niekedy ste sa išli udláviť za polovičnou zľavou na sushi od Zľavomatu, ale teraz, všetky takéto emaily idú priamo do spamu, ešte predtým ako sa vôbec dostanú do vášho inboxu.

Všetci vás nimi bombardujú posledné tri roky. Tak prečo - keď ich sami filtrujete - by ste do nich vrážali kopec peňazí ako do vlastnej firmy?

Ako teda ďalej? 

Čo teraz, keď sa v roku 2013 v porovnaní s rokmi 2004, 1994 alebo 1984 nedá zarobiť na reklamách v telke, ani na billbordoch a na emailoch už vôbec nie? Nuž, nezarobíte len pomocou jednej platformy. Nebudem vám hovoriť, že keď si dáte svoju značku na Vine bude zrazu všetko perfektné a budete si môcť hneď kúpiť športový obchod, to nie. Poviem vám toto:

Každý jeden marketér rozpráva príbeh.

Našou prácou je rozpovedať náš príbeh – prečo by naše produkty mali zákazníci chcieť kupovať. Bodka. Toto nás všetkých spája. Aby ste boli dobrým rozprávačom, musíte si vedieť získať pozornosť zákazníkov, aby ste svoj príbeh poriadne odpálili.

Pozornosť zákazníkov sa mení, a mení sa zo dňa na deň. Oči a uši tých, ktorých chceme zaujať sa zameriavajú na úplne iné miesta ako pred piatimi alebo dokonca dvoma rokmi. S tým sa musíme zmieriť. V súčasnosti je to dokonca ešte horšie. Nielenže sa zákazníci zameriavajú stále na niečo nové, ešte sú aj čoraz častejšie bombardovaní doslova z každej strany. 

Pokiaľ neviete priniesť niečo naozaj hodnotné, ak stále len tlačíte miesto toho, aby ste načúvali a starali sa o spotrebiteľa. Neexistuje jediný spôsob ako by ste ho mohli zaujať. Ani jeden. Naša spoločnosť trpí poruchami pozornosti, a preto sú čas a pozornosť naše jediné zdroje, a musím povedať, že sú to zďaleka tie najhodnotnejšie zdroje, ktoré sú práve v hre.

V súčasnosti väčšina ľudí berie sociálne médiá ako „distribučný kanál“. Niečo ako 

„Oh, spravím post na Facbooku alebo Tweet, v ktorom bude link na moju vlastnú stránku“. 

Vidia sociálne siete ako spôsob ako vás zasypať tými istými kravinami. To isté, ako keď na niečo nacapíte URL. Trik, ako skutočne uspieť a priniesť niečo hodnotné spočíva v tom, aby ste na každej platforme rozpovedali svoj príbeh v súlade so psychológiu toho, či onoho používateľa. Ako sa užívateľ Facebooku líši od toho na Pintereste a toho na Instagrame? Tieto rozdiely sú zásadné a ak si ich uvedomíte, dokážete priniesť hodnotu týmto užívateľom ako jednotlivcom, nie ako davu.

Najdôležitejšie je uvedomiť si, že sociálne siete sú prvé platformy, ktoré pracujú na princípe konverzácie. Nestačí na ľudí len tlačiť, treba sa s nimi rozprávať. Vezmime si taký Twitter. Alebo, pozrite sa na svoje obchodné značky na Twitteri. 95% značiek len tlačí a tlačí. 

95% len postuje a chabých 5% aj na svoje posty naozaj užívateľom následne odpovedá a pokračuje v konverzácii. Twitter je taká koktejlová párty našej spoločnosti. Zamyslime sa teda, ako vyzerá správny hosť na takej párty. Hovorí 95% času stále iba o sebe? Neviem na aké koktejlové párty chodíte vy, ale vážne, naozaj dúfam, že ste na tú otázku odpovedali „nie, nehovorí“. 

Pozrite si môj účet @GaryVee (musíte kliknúť na tlačidlo „všetko“ nad mojimi tweetami, lebo inak uvidíte iba moje posty). Presne 90% mojich tweetov predstavujú rozhovory s inými užívateľmi. Stále sa pýtam na vína, obchodné termíny, počúvam, čo užívatelia hovoria a hneď sa do konverzácie pridávam. Takto sa dá priniesť hodnota.

Takto by som mohol pokračovať donekonečna a napísať celú knihu s taktickými radami o tom, ako vytvoriť najlepší mikro-obsah (oh, počkať, veď už som takú napísal). Ukončím tento článok takto:

Vedeli by ste hodnotne predstaviť svoju obchodnú značku na jednom obrázku, ktorý zmizne za 8 sekúnd? Nechcem tým povedať, že Snapchat je pre vás ideálny, ale vedeli by ste také niečo použiť? 

Dokážete pochopiť, prečo v tom ľudia vôbec vidia hodnotu? Ľudia, ktorí nie sú múdri a nenaučia sa rozprávať svoje príbehy na dnešných platformách (a na tých zajtrajších a pozajtrajších) sú tí, ktorým business fungovať nebude. A za posledných desať rokov z tohto dôvodu skončilo veľa múdrejších, bohatších ľudí ako ste vy. Pretože nechceli hrať podľa pravidiel toho a oného roku.

Nebuďte ako oni. Nedovoľte, aby sa to stalo aj vám.

Môj prvý džob: Predavač kvetín... alebo niečo také

Musím povedať, že sa tak trochu hanbím, keď si spomeniem na svoj prvý job. 

Tým, že som podnikateľ a vyrastal som v rodinnom podniku, nemám za sebou romantický klišé príbeh o obracaní burgerov alebo práci vo Wal-Marte. Ten môj je viac „imigrantský“. 

Nenarodil som sa v tejto krajine a nemal som šťastie na rodinu, ktorá by vlastnila malý podnik a pracovala naozaj tvrdo. V New Jersey mal môj otec veľký obchod s destilátmi. Začal som tam pracovať, keď som mal štrnásť. Mnohí to vidia tak, že mojou prvou prácou bolo balenie ľadu v obchode môjho otca za dva doláre na hodinu.

Nie je to tak. 

zdroj: LinkedIN

Ja by som skôr povedal, že prvú prácu som mal, keď mi tiahlo na šiesty rok života. Bolo to v časti New Jersey zvanej Edison, v lete 1982. Od samého začiatku som bol podnikateľom. 

Moji susedia na ulici Teaberry boli osamelí ľudia. Myslím, že v tom čase boli na dôchodku, nemali deti a žili na peknom malom ranči hneď vedľa nášho domu. Pamätám si, že mali krásne kvetiny. A tiež si pamätám, ako som k nim chodil a trhal tie tulipány (alebo sedmokrásky, či ktovie, čo boli zač) zo zeme, niekoľko z nich dal dokopy a očistil. Vyšiel som ku dverám, zazvonil a povedal: 

„Nechceli by ste si kúpiť niektoré z týchto kvetov?“

Vďaka susedskej atmosfére 80-tych rokov a tomu, že Joanne bola taká milá pani, ponúkla mi 5 centov za kyticu svojich vlastných kvetov (mimochodom, tých 5 centov znamenalo pre mňa v tom čase ako zarobiť 5,5 milióna dolárov). Bol som nabitý energiou! Úplne užasnutý! 

Blbé bolo, že si neuvedomila, že takto kŕmi draka. A tak som po zvyšok leta behal po susedstve a trhal kvetiny z dvorov tých úbohých ľudí. V nádeji, že im ich predám späť.

Vo svojej podstate na to nie som hrdý, no môžem to ospravedlniť tým, že som bol veľmi, veľmi malé dieťa. Na čo ale hrdý som, je, že som pochopil, ako funguje podnikanie: nemal som žiadne mimoriadne výdavky, ani len na zásoby. Tie som neskladoval dlhodobo, takže som dosiahol vysoký obrat.

A, úprimne povedané, ziskové marže boli rovnako dobré ako v akomkoľvek inom podnikaní, ktoré som robil neskôr.  Možno teda povedať, že toto mi udalo tón.

Môj prvý džob bol predzvesťou celej mojej kariéry... teda až na to, že sa zo mňa stal omnoho poctivejší podnikateľ.

Moje 2 centy pre končiacich vysokoškolákov

Nový školský rok síce ešte len začal, ale už teraz je tu niečo, nad čím by sa mali zamyslieť všetci tí, ktorí sa chystajú skončiť vysokú školu v nasledujúcich mesiacoch. Mali by sa pozrieť späť, zhodnotiť posledné štyri roky a skúsiť začať robiť niečo, čo by chceli robiť po celý zvyšok svojho života.

zdroj: LinkedIN

Prečo to hovorím? 

Teraz si to môžete dovoliť. Môžete si dovoliť zlyhať, veď začať sa dá v 0, v dvadsaťšestke aj v dvadsaťsedmičke. Jednoducho si to môžete dovoliť (toto platí pre väčšinu z vás; samozrejme, že študentské pôžičky a rodinná situácia musia byť tiež brané do úvahy).

Teraz by ste nemali byť povrchní. Možno budete chcieť vidieť veci. Možno hlavne budete chcieť zarobiť peniaze a to je úplne v poriadku. Ak je to to, čo chcete a je to to, čo vás robí šťastnými, potom proste choďte a nájdite si prácu. Ale ak naozaj chcete robiť veci, ktoré vás poháňajú a je tu miesto alebo oblasť, nad ktorou rozmýšľate, tak si môžete stále povedať:

„V pohode, budem žiť ešte trochu dlhšie takto“ 

„V pohode budem bývať s ďalšími štyrmi alebo piatimi ľuďmi a spať na gauči“. 

Myslím si, že toto je to, prečo som bol ja osobne schopný robiť tieto kompromisy. Pretože viem, aké úžasné je cítiť, že robím veci, ktoré milujem. Pre mňa bola možnosť stráviť pár rokov v praxi jasná voľba. Pretože v tomto okamihu by ste sa nemali strachovať o ďalších desať rokov, mali by ste sa strachovať o tých 10 rokov, ktoré už uplynuli.

Mám jednu veľmi zvláštnu vlastnosť, som kurevsky posadnutý starými ľuďmi. Seriózne. Keď cestujem, veľmi často si mením sedadlá tak, aby som mohol sedieť vedľa najstaršie vyzerajúceho chlapíka v lietadle. Čo je skutočne fascinujúce a nad čím by ste sa mali začať zamýšľať aj vy, je vec, ktorú som nikdy nepočul povedať ani jediného 70-80-90-ročného človeka 

„Želal by som si zarobiť viac peňazí.“

Nikdy. Nikoho!

Avšak veci, ktoré počúvam, sú vždy veľmi, veľmi podobné. Jeden konzervatívne vyzerajúci chlapík ma prekvapil keď povedal:

„Želám si, aby som nikdy nepracoval v tej mizernej továrni 15 rokov.“ 

A aj keď to v tom momente bola sranda, úplne som pochopil, čo tým myslel. Pochopil som, čo tým tie staré ženy a muži myslia, keď hovoria

„Želám si aby som trávievala viac času so svojou rodinou.“

Prečo nepočúvame starých ľudí, keď oni už hrali hru zvanú život?

Pozrite sa, ak je pre vás dostatočne zaujímavé sedieť za PC a čítať tento článok už ste vyhrali. Vyhrali ste sami nad sebou. Myslím si, že možnosti, ktoré sú k dispozícii vo väčšine krajín, sú absolútne úžasné. Ešte nikdy nebolo lacnejšie a uskutočniteľnejšie skúsiť si vytvoriť svoju vlastnú kariéru ako teraz – vďaka infraštruktúre internetu. A si to aj ty, kto ho používa, čítaním týchto slov.

Ďalšia kapitola tvojho života môže byť neuveriteľne plodná a to, čoho sa obávam ja, je, že o 30 rokov sa budeš obzerať spať a pýtať sa

„Prečo som vtedy nepočúval?“ 

Pretože to, čo máš práve teraz je správny čas a dobré okolnosti - Dva zdroje, ktoré nemôžeš kúpiť a ani dostať späť. Je to 50-mesačné okno, ktoré nie je praktické. 50-mesačné okno, kde, aj ak sa niečo nepodarí, tak aspoň budeš mať dobrý pocit, že ťa to stálo oveľa menej ako si si myslel.

A toto je to malé špinavé tajomstvo v nás. Desivá časť, kedy si hovoríš: 

„Ok, ak začnem písať môj vlastný blog alebo biznis, a nepodarí sa to, nechcem ako 27-ročný začínať od nuly.“ 

Toto málokomu dochádza. Skutočnosť je taká, že ak si naozaj dobrý, a máš na to gule a schopnosti, nezáleží na tom, ako to všetko skončí, pretože v nasledujúcich 24 – 36-tich mesiacoch sa dostaneš tam, kde si mal byť.

PS: Takisto sa uistite, že si užijete dostatok zábavy nasledujúcich 6 mesiacov na vysokej škole, ale snažte sa stanoviť nejakú základnú koncepciu pre prácu na vašich podnikateľských plánoch. 

Choďte na pár konferencií, networkingových akcii, a Twitter. Taktiež vám neuškodí odpustiť si jeden zápas v Beerpongu.

Hrám to na protiúdery ako Floyd

Osvietilo ma. Bolo to niekedy okolo siedmeho kola sobotňajšieho zápasu medzi borcami menom Mayweather a Canelo (box):

“Do šľaka. Veď aj ja to hrám na protiúdery”

Sledoval som ako Floyd Mayweather používa svoju defenzívu, ako odpovedá na každý jeden súperov ťah. Presne takto ja podnikám. Často sa ma pýtajú čo budem robiť o 5 rokov? Alebo ako presne plánujem kúpiť NY Jets? (klub amerického futbalu)

zdroj: medium.com

Čo najbližšie spravím s X? Ako sa o 6 mesiacov zachovám k Y? 

Moja odpoveď je vždy rovnaká:

Netuším.

Vždy sa na mňa divne pozrú a pýtajú sa, či žartujem. Na to im vysvetlím, že biznis v ktorom sa pohybujem je vždy o reagovaní, na to čo urobia iní. Čo urobia, ako to urobia, čo kupujú, aké produkty používajú.

Spôsobil to dnešný uponáhľaný svet. NIKDY NEBOLO DôLEŽITEJŠIE ROZDÁVAŤ PROTIÚDERY

Preto nie je ničím prekvapivým, že jedným z najlepších boxerov súčastnosti je chlap, ktorý vie najrýchlejšie reágovať na ťahy súperov.

Vedieť šikovne a rýchlo reágovať na ťahy súperov je presne to, čo potrebujete aby ste boli úspešní v podnikaní v roku 2014.

Neviem kódiť a vy nedokážete nič predať.

Premýšľal som o tom, prečo v poslednej dobe nerobím až tak často angel investície. Myslím si, že toto je úvaha, o ktorú by som sa s vami rád podelil. Názov je: Ja neviem kódiť a vy nedokážete nič predať.

Ide o analógiu toho, čo sa v súčasnosti deje – či už ste vývojár, dizajnér, CTO, človek z operačnej strany ako COO alebo marketingový týpek ako CMO, existuje veľmi dôležitá osobnostná črta, ktorú potrebujete, aby ste boli lídrom ziskového podniku. Je pomerne jednoduché vstúpiť na trh, vymyslieť si “pitch”, získať nejaké zdroje a začať podnikať. Na druhej strane, je ťažké pokračovať a riadiť biznis v neustále sa meniacom svete. 

zdroj: LinkedIN

To, čo si začínam uvedomovať, a chcem aby o tom vedeli aj ostatní (obzvlášť venture capitalisti, angel investori a hlavne tí 22-35 roční muži a ženy, ktorí premýšľajú o založení internetovej firmy/startupu/aplikácie) je, že je strašné množstvo tých, ktorí sa snažia viesť firmy, no v skutočnosti sú vhodní na druhé či tretie miesto v rebríčku podniku. 

Je strašné množstvo borcov, ktorí by boli skvelými „pravými rukami“, ale snažia sa byť tými na čele vedenia. Uvidíte, veľa (a myslím tým STRAŠNE veľa) firiem padnúť, pretože títo ľudia nemajú žalúdok na to aby viedli firmu v neustále sa meniacom prostredí.

V súčasnosti si každý myslí, že môže byť podnikateľ. Ja si tiež môžem myslieť, že som skvelý Python (programovací jazyk) vývojár, avšak nemám na to prirodzený talent (A nikdy by som to nedokázal). Tak isto ako by som chcel byť hviezdnou NBA, ale nech sa snažím ako sa snažím, jednoducho na to nedám.

Môžete skúsiť založiť niekoľko podnikov a myslieť si, že možno na tretí pokus to dáte, ale faktom je to, že „ja neviem kódiť a vy neviete nič predať“ Toto celkom pekne zhŕňa môj názor na to, ako to v skutočnosti je. Priveľa ľudí, ktorí začínajú s podnikaním, jednoducho nemôže uspieť.

Buďte k sebe úprimní. Zamyslite sa a pochopte, že ste tie dvojky, či trojky. Že môžete byť tými, ktorí podporujú, rozširujú. 

Je veľmi veľa ľudí, ktorí by mohli zarobiť podstatne viac, ak by naskočili za jednotky, namiesto snahy o začatie vlastného biznisu.

Najlepší spôsob, ako postaviť najvyššiu budovu

Čo so sebou taký “výstup” nahor prináša?

Raz dávno som počul jednu zaujímavú myšlienku:

Existujú dva spôsoby, ako postaviť najvyššiu budovu v meste: 

1. Postaviť najvyššiu budovu v meste

2. Zbúrať všetky zvyšné budovy naokolo

Táto myšlienka mi nejako ostala v hlave a som vážne hrdý na to, že som ten prvý prípad. Po pravde, ani neviem, prečo tomu tak je. Myslím, že je to z veľkej časti výchovou.  Práve ona a moja východoeurópska mentalita majú veľký vplyv na to, ako vediem svoj business. Myslím, že to všetko vedie k jednej veci, a to, že si chcem byť istý, že ma jedného dňa niekto neodkopne na ceste dole. 

zdroj: medium.com

“Čo keď sa niečo zmení? Čo keď sa stane niečo zlé? Čo keď urobím osudovú chybu? Alebo vypukne svetová vojna?” 

Keď myslím na podobné veci, mám dobrý pocit. Pretože som urobil veľa dobrého pre iných, a teda sa mi to dobro raz vráti. Som úplne posadnutý tým, aby som po sebe zanechal nejaký odkaz. Za posledné obdobie som poskytol niekoľko rozhovorov, v ktorých som hovoril o tom, čo moja rodina už dávno vie, a to, že keď umriem, chcem, aby mi na pohreb prišlo čo najviac ľudí. 

Podľa toho sa teda snažím žiť, a keby som ľudí podrazil alebo ich ohováral za chrbtom, predpokladám, že by na môj pohreb asi neprišli. Samozrejme mám svoje muchy. Som súťaživý? Jasné, že som. Raz som trafil AJ-a (brata) pri baseballe do tváre. Musím uznať, že ma to stále mrzí (nebojte sa, nebola to až taká rana). 

Moje muchy sú mojou súčasťou rovnako, ako môj dobrý zámer. Musíte vždy brať to dobré aj to zlé. Takže, aby som to zhrnul: nie som dokonalý. Narozdiel od mojej kariéry, moje vzťahy nie sú vyslovene o stúpaní nahor, ale skôr o jeho následkoch, o tom, čo so sebou prináša. 

Predstavujem si, že keď raz budeme mať tak 50, 60 alebo 70 a stretneme sa na nejakej oslave na Marse, tak ľudia, ktorí dosiahli úspech tým, že šli cez mŕtvoly, budú asi pekne osamelí a izolovaní. Myslím, že si pestujú len také umelé vzťahy. 

V určitom momente, a ten prichádza s úspechom čoraz rýchlešie, sa zrazu prestanete báť o svoje peniaze, a začnete sa báť o svoje meno a reputáciu. Na moje šťastie, mám v sebe východoeurópsku krv, takže si zakladám na takých veciach, ako napríklad, že “podanie ruky znamená všetko”, a práve to ma vlastne zachránilo od toho, aby som bol supersúťaživým obchodníkom. 

Zamyslite sa teda nad tým, ako je dnešný svet štrukturovaný. Každý zdieľa svoje myšlienky, názory a činnosti. Vo svete sociálnych sietí je svet ako veľké ústa s kopou plomb, o ktorých každý hneď vie, a reputácia zrazu znamená viac než čokoľvek iné. 

Správajte sa rovnako ku stážistovi, aj ku generálnemu riaditeľovi, pretože obaja sú ľudia. 

Keď to berieme z dlhodobého hľadiska, ľudia, ktorí spolupracujú a stavajú najvyššie budovy, budú mať nakoniec lepší život.

Chopte sa najímania, nebojte sa prepúšťania

Dostali sme sa asi k mojej najobľúbenejšej téme na svete. Keď som mal 22 rokov, pomohol som nášmu rodinnému businessu s vínom rozrásť sa z 8 na 75 zamestnancov, obrovskou rýchlosťou. Bol som nesmierne pyšný na svoj odhad na ľudí, bol som vážne múdre decko pokiaľ išlo o chápanie emócií a „IQ“. 

Práve z týchto dôvodov som bol všeobecne zvolený za najvhodnejšiu osobu na najímanie ľudí a, našťastie, všetky moje pohovory dopadli bravúrne a vybudovali sme veľký business.

zdroj: LinkedIN

Preskočím pár rokov, až do roku 2011, kedy som sa stal súčasťou VaynerMedia, sociálnej agentúry, ktorú som založil spoločne s bratom AJ-om. Ja som (samozrejme) hneď vytiahol eso z rukáva: 

„Takto najímam ľudí ja, a teda to budeme robiť podľa mňa a bla bla bla.“ 

A vážne to fungovalo. Za dva roky sme sa rozrástli z 28 na 275 ľudí. Avšak nie všetky moje esá na ruke znamenali full house. Dal som si teda chvíľu pauzu a premýšľal som o svojich začiatkoch vo Wine Library a o tom, že ani vtedy neboli vždy všetci mnou prijatí zamestnanci nakoniec takí perfektní, ako sa mi zo začiatku zdalo. 

Tak som sa teda začal o celý proces najímania nových ľudí bližšie zaujímať, robil som si prieskumy a zistil som, že každý má „svoj vlastný proces“ a „svoj spôsob ako robiť to, či ono.“ Jedno som si z toho ale odniesol:

Robíte to najlepšie, ako sa dá.

Každý má svoj vlastný filter. Ja vám teraz dávam možnosť nahliadnuť do toho môjho a som si istý, že na LinkedINe je množstvo ďalších ľudí, ktorí vám predstavujú ich spôsob. Žiadny z nich nie je perfektný, ani úplne mizerný. Nakoniec vždy dám na intuíciu, možno test, určite nejaké otázky, ale v princípe ide vždy najprv o vnútorný pocit.

Ako dobrý zamestnávateľ by ste mali veriť svojim vnútorným pocitom a intuícii, veriť tomu, čo robíte. Ak je pre vás všetko buď biele alebo čierne, vy kladiete otázky a zaznamenáte číselné skóre, je to okej. Ak ste skôr ako ja a vojdete do miestnosti, opýtate sa pár otázok a vyjdete s takým alebo onakým pocitom, tiež je to okej. 

Existuje ale kľúč k správnemu najímaniu: Dajte si načas a zanalyzujte, čo sa stalo potom. Nenechajte sa obmedzovať a ovplyvniť tým, že vy ste osoba, ktorá dotyčného prijala. Usilujte sa, aby ste mu vytvorili najlepšie podmienky, aby mohol dosiahnuť úspech. Ak je vaša snaha skôr len vyčerpávajúca a málo efektívna, nebojte sa prepúšťania.

Chopte sa najímania, nebojte sa prepúšťania.

Čas s rodinou o polnoci

Od 23:00 do 00:30 v kancli

Včerajší večer som strávil s 10 zamestnancami VaynerMedia. Debatovali sme o mikro marketing k mojej novej knihe, ktorá vyjde cca o mesiac. Prvú hodinku a pol sme sa skutočne sútredili a vymysleli veľa užitočných vecí. Rozprávali sme sa o cielení na Facebooku, Tumbler-i, Pintereste a vymysleli sme pár veľmi vtipných stratégii. 

Veľa sme žartovali, diskutovali o aplikácii, ktorú spustím na podporu knihy. Skutočne som si užíval tento čas s úžasnými kolegami. 

zdroj: Medium.com

A potom sa stalo niečo zaujímavé Od deviatej cca do jedenástej sme toho veľa porobili. Ale od jedenástej do pol jednej sme sa začali baviť. V podstate sme mali 60 minútovú debatu, či Medium bude jedného dňa úspešná platforma. Vypočuli sme si množstvo rozdielnych názorov. Myslím si, že to bol Steve, kto otvoril šesť fliaš vína (vypili sme ich veľmi rýchlo) a proste sme sa zabávali. 

Skĺzli sme až do filozofických debát o tom, čo sa deje v kanceláriách VaynerMedia. Využili sme príležitosť otvorene a veľmi úprimne sa porozprávať. Tých 90 minút, neskoro v noci, v strede dlhého a náročného týždňa, bolo pre mňa úplne úžasných.

Veľa ľudí podceňuje úprimné rozhovory, v malých skupinkách, vo firme. Včerajších 90 minút bolo špeciálnych. Cítil som sa ako keby sme boli rodina hádajúca sa pri večeri, o súčasných témach. A toto je presne to, čo chcem aby moje podnikanie stelesňovalo.

Rodinu.

Cesta medzi výjazdom 12 a 48

Cesta ktorá vybudovala Wine Library

Úsek cesty 78, konkrétne ten medzi výjazdom 12, kde je dom mojich rodičov a výjazdom 48, kde je Wine Library, bol tou cestou, ktorá položila základy môjho skvelého vzťahu s otcom a aj základy úspechu Wine Library.

Počas mojich stredoškolských a vysokoškolských štúdií, v druhej polovici 90tych rokov, som tade cestoval nielen každý jeden víkend ale aj prázdniny. Skoro ráno tam a pozde večer naspäť.

zdroj: medium.com

Celú cestu sme s otcom debatovali o biznise, nových myšlienkach a nápadoch. Plánovaním budúcnosti a podobne. Týchto 6 rokov si pamätám veľmi dobre. Dokonale sa mi vryli do pamäti.

Odporúčam vám aby ste si vo vašich partnerstvách (obchodných alebo osobných) našli svoju cestu medzi výjazdmi 12 a 48

Je to práve ten veľmi dobre strávený čas, na cestách s otcom, ktorý mi teraz chýba pri práci s bratom AJ-om. Chýbjú mi tie chvýle voľna, počas ktorých sme buď predpovedali kam sa bude naše podnikanie uberať alebo sa spätne pozerali kam sme sa posunuli.

Asi dobre viete, že ja som veľmi ukecaný človek. Môj otec patrí k tým tichším. Takže, často som to bol ja, ten kto hulákal, našťastie oco bol tým kto usmernil moju energiu, tým správnym smerom, v mojich podnikateľských začiatkoch.

Najradšej som mal tie časy, keď otec rozprával príbehy o našom rodinnom podniku, pred tým ako som sa k nemu pridal. Vysvelilo mi to náš pôvod, čo, prečo a ako sa deje.

V dnešnom vypočítavom svete, keď sú snáhodné stretnutia dopredu odsudzované, je stále ťažšie a ťažšie vybudovať si dobrý vzťah s partnermi a nadriadenými.

Nemyslím tým, že by ste si na ne mali denno  denne rezervovať miestnosť alebo čo. Ale myslím si, že mať správnych partnerov je veľmi dôležité. 

Aby ste vybudovali zdravý a úspešný biznis, ktorý budete schopní inovovať, nájdite si svoju cestu s výjazmi 12 a 48.

13 myšlienok o podnikaní

Spočiatku som mal v pláne vytvoriť zoznam vecí, ktoré by skutočný podnikateľ nemal hovoriť alebo robiť, ale myslím, že je účinnejšie hovoriť priamo o svojich postojoch k podnikaniu ako rozprávať všeobecné zásady podnikania.

zdroj: medium.com

Počas dovolenky s rodinou som sa oveľa viac ako zvyčajne zameral na Twitter. To ma viedlo k tomu, aby som vyjadril svoj názor na to, čo to znamená byť podnikateľom. Myslím si, že ktokoľvek sa môže stať „akože“ podnikateľom, pretože je to v súčasnosti moderné. Existuje mnoho zaužívaných predstáv, aký by skutočný podnikateľ mal alebo nemal byť, čo by mal alebo nemal urobiť, čo by mal alebo nemal povedať.

Nechystám sa písať dlhé reálie, radšej prezradím, čo zaberá u mňa. Podnikanie mám v krvi a myslím, že vždy som mal dobrý nos na to, čo funguje a čo nefunguje, tak vám ponúkam zoznam 13 postojov, ktorými sa riadim pri podnikaní:

Nikdy sa nezaoberám minimálnymi kritériami. Snažím sa zameriavať na najvyššie ciele.

Nikdy neustupujem do defenzívy. Vždy sa snažím útočiť.

Rýchlosť mala pre mňa vždy vyššiu hodnotu ako celkový zisk. Vždy sa snažím o rozširovanie, rast spoločnosti a rýchly postup smerom nahor.

Nezaujímali ma myšlienky mojich rodičov a učiteľov.

Svoje dlhy si vždy platím . Počet mladých začínajúcich podnikateľov, ktorí v súčasnosti napredujú, je na smiech. Na krátkodobé výsledky som sa nikdy nezameriaval, pretože som nemal inú možnosť. Mal som len jednu potrebu. Musel som to robiť, pretože podnikanie je môj život, prúdi mi v krvi, je vzduchom, ktorý dýcham.

Nikdy ma nezaujímalo, čo si myslia moji priatelia.

Nikdy som proti nikomu nič nemal. Netrápia ma dvadsaťsedemroční na Wall Street pracujúci mladíci, ktorí zarábajú 200 tisíc dolárov a jazdia na drahých autách. Chcete vedieť, čo je na tom celom zvláštne? Vlastne im aj prajem ten pocit, že sú lepší ako ja, pretože viem, ako to s nimi skončí.

Snažím sa poraziť každého. Dokonca aj najlepších priateľov.

O podnikaní zmýšľam ako o vojne. Prajem úspech všetkým mojim konkurentom, avšak v prípade, že ja sám som o trošku úspešnejší.

Vždy som sa túžil zapísať do povedomia. Chcem, aby sa začínajúci podnikatelia o mne učili v škole. Toto je pre mňa dôležitejšie ako finančná hodnota toho, čo som dosiahol. Som si vedomý toho, že túto frázu používam často, vlastne som z nej vytvoril klišé pre mojich nasledovateľov.

Som trpezlivý.

Nemal som žiadny nárok. Myslím, že jedna z vecí, ktoré ma najviac priťahujú na podnikaní, je to, že nikto nemá na nič nárok. Dokonca pri všetkých mojich dosiahnutých úspechoch sa mi páči myšlienka začínania od nuly, keď nikto o mne nevie, nikto ma nerešpektuje a nikto neverí, že to dokážem. Radšej som podceňovaný, mám rád šplhanie sa nahor.

Nezaujímajú ma materiálne hodnoty. Vlastne ich nenávidím. Nepotrebujem lietadlá, nepotrebujem autá, nepotrebujem drahé hodinky, nerobím to preto.