Čo so sebou taký “výstup” nahor prináša?
Raz dávno som počul jednu zaujímavú myšlienku:
Existujú dva spôsoby, ako postaviť najvyššiu budovu v meste:
1. Postaviť najvyššiu budovu v meste
2. Zbúrať všetky zvyšné budovy naokolo
Táto myšlienka mi nejako ostala v hlave a som vážne hrdý na to, že som ten prvý prípad. Po pravde, ani neviem, prečo tomu tak je. Myslím, že je to z veľkej časti výchovou. Práve ona a moja východoeurópska mentalita majú veľký vplyv na to, ako vediem svoj business. Myslím, že to všetko vedie k jednej veci, a to, že si chcem byť istý, že ma jedného dňa niekto neodkopne na ceste dole.
 |
| zdroj: medium.com |
“Čo keď sa niečo zmení? Čo keď sa stane niečo zlé? Čo keď urobím osudovú chybu? Alebo vypukne svetová vojna?”
Keď myslím na podobné veci, mám dobrý pocit. Pretože som urobil veľa dobrého pre iných, a teda sa mi to dobro raz vráti. Som úplne posadnutý tým, aby som po sebe zanechal nejaký odkaz. Za posledné obdobie som poskytol niekoľko rozhovorov, v ktorých som hovoril o tom, čo moja rodina už dávno vie, a to, že keď umriem, chcem, aby mi na pohreb prišlo čo najviac ľudí.
Podľa toho sa teda snažím žiť, a keby som ľudí podrazil alebo ich ohováral za chrbtom, predpokladám, že by na môj pohreb asi neprišli. Samozrejme mám svoje muchy. Som súťaživý? Jasné, že som. Raz som trafil AJ-a (brata) pri baseballe do tváre. Musím uznať, že ma to stále mrzí (nebojte sa, nebola to až taká rana).
Moje muchy sú mojou súčasťou rovnako, ako môj dobrý zámer. Musíte vždy brať to dobré aj to zlé. Takže, aby som to zhrnul: nie som dokonalý. Narozdiel od mojej kariéry, moje vzťahy nie sú vyslovene o stúpaní nahor, ale skôr o jeho následkoch, o tom, čo so sebou prináša.
Predstavujem si, že keď raz budeme mať tak 50, 60 alebo 70 a stretneme sa na nejakej oslave na Marse, tak ľudia, ktorí dosiahli úspech tým, že šli cez mŕtvoly, budú asi pekne osamelí a izolovaní. Myslím, že si pestujú len také umelé vzťahy.
V určitom momente, a ten prichádza s úspechom čoraz rýchlešie, sa zrazu prestanete báť o svoje peniaze, a začnete sa báť o svoje meno a reputáciu. Na moje šťastie, mám v sebe východoeurópsku krv, takže si zakladám na takých veciach, ako napríklad, že “podanie ruky znamená všetko”, a práve to ma vlastne zachránilo od toho, aby som bol supersúťaživým obchodníkom.
Zamyslite sa teda nad tým, ako je dnešný svet štrukturovaný. Každý zdieľa svoje myšlienky, názory a činnosti. Vo svete sociálnych sietí je svet ako veľké ústa s kopou plomb, o ktorých každý hneď vie, a reputácia zrazu znamená viac než čokoľvek iné.
Správajte sa rovnako ku stážistovi, aj ku generálnemu riaditeľovi, pretože obaja sú ľudia.
Keď to berieme z dlhodobého hľadiska, ľudia, ktorí spolupracujú a stavajú najvyššie budovy, budú mať nakoniec lepší život.
