Marketingový svet nedávno žil kauzou o tom, ako si chlap kúpil sponzorovaný tweet, aby sa sťažoval na British Airways. Ako som si tak čítal tento príbeh, tak ma úplne zarazilo tvrdenie:
“Niekto, kto má na Twitteri 6 followerov a narobí hunbuk, je úplne nepodstatný.”
Samozrejme, toto tvrdenie je vytrhnuté z kontextu a boli tam isto aj iné okolnosti. Ale privádza ma to k záveru:
Množstvo zobrazení alebo fanúšikov/followerov už nie je rozhodujúce. Určite, je to súčasťou rovnice, ale… Ukážme si čo robí Twitter a Facebook tak jedinečným.
Dajme tomu, že mate len 6 kamarátov. Janka, Marienku, Petra, Luciu, Zuzku a Romanku. Dáte si status, že nenávidíte British Airways (Tesco, čokoľvek) Jeden z vašich 6 priateľov dá zdieľať váš status. Zuzka to zazdieľa. Ona má 39 priateľov. Čo je podľa niektorých stále málo.
Dajme tomu, že jeden z jej priateľov je spolužiak z výšky. Robí v televíznych novinách Markízy. Čo ak sa stane toto? Čo ak tento reportér presvedčí nadriadených, že to stojí za príspevok do večerných novín?
Myšlienka, že malé čislo, ktoré reprezentuje počet ľudí, môže byť irelevantné je šialená. Na absolútnych číslach proste nezáleží. Môžete mať 100 priateľov alebo millión. Stačí ak si dáte jeden status, ktorý zbadá jedna jediná osoba a šírenie spôsobom word-of-mouth (svojpomocne) sa vďaka sile sociálnych sietí môže začat, Vzájomná prepojenosť medzi ľuďmi sa postará o zvyšok.
Nehovorím o virálnom šírení. Nie, o tom to nie je. Váš odkaz sa proste musí dostať k tej správnej osobe. Do pekla. Veď keby ste mali len dvoch priateľov Fica a Vila Rozborila.
Zrazu to, že sú len dvaja už nie je také podstatné, čo?
V dnešnej dobe je každý jeden ”zákazník” dôležitý. Pretože vďaka prirodzenému šíreniu správ sa jeho odkaz môže dostať úplne všade. Mali by sme o tom začať uvažovať. Lebo práve teraz ttento fakt úplne, ale úplne, ignorujeme.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára