Ako podať svoj príbeh v roku 2013?

Každé ráno keď sa zobudím tak ma štve len jedna jediná vec.

Je rok 2013 a 99% ľudí robí marketing svojim produktom akoby bol rok 2004.

Tak to je. Aby som bol úprimný, práve toto je dôvod, prečo som v živote dosiahol úspech. Dôvod, prečo som úspešne založil The Wine Library nebol v tom, že dobre vyzerám alebo mám charizmu. 

Bolo to preto, že som v roku 1996 pochopil, čo zákazník chce a, čo je dôležitejšie, čo bude chcieť v roku 1998. Keď som vtedy spúšťal winelibrary.com, bol to druhý internetový obchod s vínom na celom internete. Za stránku som dal 15 000$ (nezabudnite, rok 96!) a hneď v ten prvý rok sme predali víno v hodnote 812 $. Nie, to nie je preklep. Neviem koľko z vás má sovietskeho otca, ale uňho mi to veľmi neprešlo.

zdroj: LinkedIN

36 mesiacov na to sme predali víno v hodnote 4,5 milióna $. To mi už prešlo trocha viac.

Vždy ma vie naštvať ako sa necháme ovplyvniť starými spôsobmi obchodovania a marketingu. Bilbordy, maily, tlač, rádio, televízia, čiže všetko, čomu sa úspešne darí nepútať pozornosť zákazníka. Ak si viete spomenúť, kedy ste naposledy neprepli reklamu alebo kedy ste sa naposledy pozreli na billboard, prosím, napíšte mi na mail gary@vaynermedia.com. 

Myslím to vážne, pretože sa stavím, že si na taký moment ani nespomeniete (najmä v prípade, že ste boli spolujazdec). Ak by ste si na takú chvíľu aj spomenuli, myslíte si, že billboard má dnes takú cenu, ako mal v roku 1998, keď neexistovali mobilné telefóny, ktoré by nám od nich odvádzali pozornosť?

To isté platí aj pre emailový marketing. Na ňom som ja založil winelibrary.com. Ak čítate tento článok a využívate na marketing emaily, napíšte mi email, kedy ste naposledy mali mieru prekliku nad 15%. Zákazníci nečakajú na svojich mailových adresách a musím priznať, že sú to práve ľudia ako som ja, ktorí to spôsobili. Jasné, niekedy ste sa išli udláviť za polovičnou zľavou na sushi od Zľavomatu, ale teraz, všetky takéto emaily idú priamo do spamu, ešte predtým ako sa vôbec dostanú do vášho inboxu.

Všetci vás nimi bombardujú posledné tri roky. Tak prečo - keď ich sami filtrujete - by ste do nich vrážali kopec peňazí ako do vlastnej firmy?

Ako teda ďalej? 

Čo teraz, keď sa v roku 2013 v porovnaní s rokmi 2004, 1994 alebo 1984 nedá zarobiť na reklamách v telke, ani na billbordoch a na emailoch už vôbec nie? Nuž, nezarobíte len pomocou jednej platformy. Nebudem vám hovoriť, že keď si dáte svoju značku na Vine bude zrazu všetko perfektné a budete si môcť hneď kúpiť športový obchod, to nie. Poviem vám toto:

Každý jeden marketér rozpráva príbeh.

Našou prácou je rozpovedať náš príbeh – prečo by naše produkty mali zákazníci chcieť kupovať. Bodka. Toto nás všetkých spája. Aby ste boli dobrým rozprávačom, musíte si vedieť získať pozornosť zákazníkov, aby ste svoj príbeh poriadne odpálili.

Pozornosť zákazníkov sa mení, a mení sa zo dňa na deň. Oči a uši tých, ktorých chceme zaujať sa zameriavajú na úplne iné miesta ako pred piatimi alebo dokonca dvoma rokmi. S tým sa musíme zmieriť. V súčasnosti je to dokonca ešte horšie. Nielenže sa zákazníci zameriavajú stále na niečo nové, ešte sú aj čoraz častejšie bombardovaní doslova z každej strany. 

Pokiaľ neviete priniesť niečo naozaj hodnotné, ak stále len tlačíte miesto toho, aby ste načúvali a starali sa o spotrebiteľa. Neexistuje jediný spôsob ako by ste ho mohli zaujať. Ani jeden. Naša spoločnosť trpí poruchami pozornosti, a preto sú čas a pozornosť naše jediné zdroje, a musím povedať, že sú to zďaleka tie najhodnotnejšie zdroje, ktoré sú práve v hre.

V súčasnosti väčšina ľudí berie sociálne médiá ako „distribučný kanál“. Niečo ako 

„Oh, spravím post na Facbooku alebo Tweet, v ktorom bude link na moju vlastnú stránku“. 

Vidia sociálne siete ako spôsob ako vás zasypať tými istými kravinami. To isté, ako keď na niečo nacapíte URL. Trik, ako skutočne uspieť a priniesť niečo hodnotné spočíva v tom, aby ste na každej platforme rozpovedali svoj príbeh v súlade so psychológiu toho, či onoho používateľa. Ako sa užívateľ Facebooku líši od toho na Pintereste a toho na Instagrame? Tieto rozdiely sú zásadné a ak si ich uvedomíte, dokážete priniesť hodnotu týmto užívateľom ako jednotlivcom, nie ako davu.

Najdôležitejšie je uvedomiť si, že sociálne siete sú prvé platformy, ktoré pracujú na princípe konverzácie. Nestačí na ľudí len tlačiť, treba sa s nimi rozprávať. Vezmime si taký Twitter. Alebo, pozrite sa na svoje obchodné značky na Twitteri. 95% značiek len tlačí a tlačí. 

95% len postuje a chabých 5% aj na svoje posty naozaj užívateľom následne odpovedá a pokračuje v konverzácii. Twitter je taká koktejlová párty našej spoločnosti. Zamyslime sa teda, ako vyzerá správny hosť na takej párty. Hovorí 95% času stále iba o sebe? Neviem na aké koktejlové párty chodíte vy, ale vážne, naozaj dúfam, že ste na tú otázku odpovedali „nie, nehovorí“. 

Pozrite si môj účet @GaryVee (musíte kliknúť na tlačidlo „všetko“ nad mojimi tweetami, lebo inak uvidíte iba moje posty). Presne 90% mojich tweetov predstavujú rozhovory s inými užívateľmi. Stále sa pýtam na vína, obchodné termíny, počúvam, čo užívatelia hovoria a hneď sa do konverzácie pridávam. Takto sa dá priniesť hodnota.

Takto by som mohol pokračovať donekonečna a napísať celú knihu s taktickými radami o tom, ako vytvoriť najlepší mikro-obsah (oh, počkať, veď už som takú napísal). Ukončím tento článok takto:

Vedeli by ste hodnotne predstaviť svoju obchodnú značku na jednom obrázku, ktorý zmizne za 8 sekúnd? Nechcem tým povedať, že Snapchat je pre vás ideálny, ale vedeli by ste také niečo použiť? 

Dokážete pochopiť, prečo v tom ľudia vôbec vidia hodnotu? Ľudia, ktorí nie sú múdri a nenaučia sa rozprávať svoje príbehy na dnešných platformách (a na tých zajtrajších a pozajtrajších) sú tí, ktorým business fungovať nebude. A za posledných desať rokov z tohto dôvodu skončilo veľa múdrejších, bohatších ľudí ako ste vy. Pretože nechceli hrať podľa pravidiel toho a oného roku.

Nebuďte ako oni. Nedovoľte, aby sa to stalo aj vám.

Môj prvý džob: Predavač kvetín... alebo niečo také

Musím povedať, že sa tak trochu hanbím, keď si spomeniem na svoj prvý job. 

Tým, že som podnikateľ a vyrastal som v rodinnom podniku, nemám za sebou romantický klišé príbeh o obracaní burgerov alebo práci vo Wal-Marte. Ten môj je viac „imigrantský“. 

Nenarodil som sa v tejto krajine a nemal som šťastie na rodinu, ktorá by vlastnila malý podnik a pracovala naozaj tvrdo. V New Jersey mal môj otec veľký obchod s destilátmi. Začal som tam pracovať, keď som mal štrnásť. Mnohí to vidia tak, že mojou prvou prácou bolo balenie ľadu v obchode môjho otca za dva doláre na hodinu.

Nie je to tak. 

zdroj: LinkedIN

Ja by som skôr povedal, že prvú prácu som mal, keď mi tiahlo na šiesty rok života. Bolo to v časti New Jersey zvanej Edison, v lete 1982. Od samého začiatku som bol podnikateľom. 

Moji susedia na ulici Teaberry boli osamelí ľudia. Myslím, že v tom čase boli na dôchodku, nemali deti a žili na peknom malom ranči hneď vedľa nášho domu. Pamätám si, že mali krásne kvetiny. A tiež si pamätám, ako som k nim chodil a trhal tie tulipány (alebo sedmokrásky, či ktovie, čo boli zač) zo zeme, niekoľko z nich dal dokopy a očistil. Vyšiel som ku dverám, zazvonil a povedal: 

„Nechceli by ste si kúpiť niektoré z týchto kvetov?“

Vďaka susedskej atmosfére 80-tych rokov a tomu, že Joanne bola taká milá pani, ponúkla mi 5 centov za kyticu svojich vlastných kvetov (mimochodom, tých 5 centov znamenalo pre mňa v tom čase ako zarobiť 5,5 milióna dolárov). Bol som nabitý energiou! Úplne užasnutý! 

Blbé bolo, že si neuvedomila, že takto kŕmi draka. A tak som po zvyšok leta behal po susedstve a trhal kvetiny z dvorov tých úbohých ľudí. V nádeji, že im ich predám späť.

Vo svojej podstate na to nie som hrdý, no môžem to ospravedlniť tým, že som bol veľmi, veľmi malé dieťa. Na čo ale hrdý som, je, že som pochopil, ako funguje podnikanie: nemal som žiadne mimoriadne výdavky, ani len na zásoby. Tie som neskladoval dlhodobo, takže som dosiahol vysoký obrat.

A, úprimne povedané, ziskové marže boli rovnako dobré ako v akomkoľvek inom podnikaní, ktoré som robil neskôr.  Možno teda povedať, že toto mi udalo tón.

Môj prvý džob bol predzvesťou celej mojej kariéry... teda až na to, že sa zo mňa stal omnoho poctivejší podnikateľ.

Moje 2 centy pre končiacich vysokoškolákov

Nový školský rok síce ešte len začal, ale už teraz je tu niečo, nad čím by sa mali zamyslieť všetci tí, ktorí sa chystajú skončiť vysokú školu v nasledujúcich mesiacoch. Mali by sa pozrieť späť, zhodnotiť posledné štyri roky a skúsiť začať robiť niečo, čo by chceli robiť po celý zvyšok svojho života.

zdroj: LinkedIN

Prečo to hovorím? 

Teraz si to môžete dovoliť. Môžete si dovoliť zlyhať, veď začať sa dá v 0, v dvadsaťšestke aj v dvadsaťsedmičke. Jednoducho si to môžete dovoliť (toto platí pre väčšinu z vás; samozrejme, že študentské pôžičky a rodinná situácia musia byť tiež brané do úvahy).

Teraz by ste nemali byť povrchní. Možno budete chcieť vidieť veci. Možno hlavne budete chcieť zarobiť peniaze a to je úplne v poriadku. Ak je to to, čo chcete a je to to, čo vás robí šťastnými, potom proste choďte a nájdite si prácu. Ale ak naozaj chcete robiť veci, ktoré vás poháňajú a je tu miesto alebo oblasť, nad ktorou rozmýšľate, tak si môžete stále povedať:

„V pohode, budem žiť ešte trochu dlhšie takto“ 

„V pohode budem bývať s ďalšími štyrmi alebo piatimi ľuďmi a spať na gauči“. 

Myslím si, že toto je to, prečo som bol ja osobne schopný robiť tieto kompromisy. Pretože viem, aké úžasné je cítiť, že robím veci, ktoré milujem. Pre mňa bola možnosť stráviť pár rokov v praxi jasná voľba. Pretože v tomto okamihu by ste sa nemali strachovať o ďalších desať rokov, mali by ste sa strachovať o tých 10 rokov, ktoré už uplynuli.

Mám jednu veľmi zvláštnu vlastnosť, som kurevsky posadnutý starými ľuďmi. Seriózne. Keď cestujem, veľmi často si mením sedadlá tak, aby som mohol sedieť vedľa najstaršie vyzerajúceho chlapíka v lietadle. Čo je skutočne fascinujúce a nad čím by ste sa mali začať zamýšľať aj vy, je vec, ktorú som nikdy nepočul povedať ani jediného 70-80-90-ročného človeka 

„Želal by som si zarobiť viac peňazí.“

Nikdy. Nikoho!

Avšak veci, ktoré počúvam, sú vždy veľmi, veľmi podobné. Jeden konzervatívne vyzerajúci chlapík ma prekvapil keď povedal:

„Želám si, aby som nikdy nepracoval v tej mizernej továrni 15 rokov.“ 

A aj keď to v tom momente bola sranda, úplne som pochopil, čo tým myslel. Pochopil som, čo tým tie staré ženy a muži myslia, keď hovoria

„Želám si aby som trávievala viac času so svojou rodinou.“

Prečo nepočúvame starých ľudí, keď oni už hrali hru zvanú život?

Pozrite sa, ak je pre vás dostatočne zaujímavé sedieť za PC a čítať tento článok už ste vyhrali. Vyhrali ste sami nad sebou. Myslím si, že možnosti, ktoré sú k dispozícii vo väčšine krajín, sú absolútne úžasné. Ešte nikdy nebolo lacnejšie a uskutočniteľnejšie skúsiť si vytvoriť svoju vlastnú kariéru ako teraz – vďaka infraštruktúre internetu. A si to aj ty, kto ho používa, čítaním týchto slov.

Ďalšia kapitola tvojho života môže byť neuveriteľne plodná a to, čoho sa obávam ja, je, že o 30 rokov sa budeš obzerať spať a pýtať sa

„Prečo som vtedy nepočúval?“ 

Pretože to, čo máš práve teraz je správny čas a dobré okolnosti - Dva zdroje, ktoré nemôžeš kúpiť a ani dostať späť. Je to 50-mesačné okno, ktoré nie je praktické. 50-mesačné okno, kde, aj ak sa niečo nepodarí, tak aspoň budeš mať dobrý pocit, že ťa to stálo oveľa menej ako si si myslel.

A toto je to malé špinavé tajomstvo v nás. Desivá časť, kedy si hovoríš: 

„Ok, ak začnem písať môj vlastný blog alebo biznis, a nepodarí sa to, nechcem ako 27-ročný začínať od nuly.“ 

Toto málokomu dochádza. Skutočnosť je taká, že ak si naozaj dobrý, a máš na to gule a schopnosti, nezáleží na tom, ako to všetko skončí, pretože v nasledujúcich 24 – 36-tich mesiacoch sa dostaneš tam, kde si mal byť.

PS: Takisto sa uistite, že si užijete dostatok zábavy nasledujúcich 6 mesiacov na vysokej škole, ale snažte sa stanoviť nejakú základnú koncepciu pre prácu na vašich podnikateľských plánoch. 

Choďte na pár konferencií, networkingových akcii, a Twitter. Taktiež vám neuškodí odpustiť si jeden zápas v Beerpongu.

Nie je to o číslach

Ak sa stále zameriavate len na počet fans a followerov mali by ste sa nad sebou zamyslieť.

Marketingový svet nedávno žil kauzou o tom, ako si chlap kúpil sponzorovaný tweet, aby sa sťažoval na British Airways. Ako som si tak čítal tento príbeh, tak ma úplne zarazilo tvrdenie:

“Niekto, kto má na Twitteri 6 followerov a narobí hunbuk, je úplne nepodstatný.”

Samozrejme, toto tvrdenie je vytrhnuté z kontextu a boli tam isto aj iné okolnosti. Ale privádza ma to k záveru:

“Aj napriek tomu, že sa veľa hovorí o tom ako sa chytáme stále nových možností, ktoré nám prinášajú sociálne siete, stále sa pozeráme na najzákladnejšie ľudské schopnosti a potreby veľmi staromódne a to v absolútnych číslach”

zdroj: medium.com

Množstvo zobrazení alebo fanúšikov/followerov už nie je rozhodujúce. Určite, je to súčasťou rovnice, ale… Ukážme si čo robí Twitter a Facebook tak jedinečným.

Dajme tomu, že mate len 6 kamarátov. Janka, Marienku, Petra, Luciu, Zuzku a Romanku. Dáte si status, že nenávidíte British Airways (Tesco, čokoľvek) Jeden z vašich 6 priateľov dá zdieľať váš status. Zuzka to zazdieľa. Ona má 39 priateľov. Čo je podľa niektorých stále málo. 

Dajme tomu, že jeden z jej priateľov je spolužiak z výšky. Robí v televíznych novinách Markízy. Čo ak sa stane toto? Čo ak tento reportér presvedčí nadriadených, že to stojí za príspevok do večerných novín?

Myšlienka, že malé čislo, ktoré reprezentuje počet ľudí, môže byť irelevantné je šialená. Na absolútnych číslach proste nezáleží. Môžete mať 100 priateľov alebo millión. Stačí ak si dáte jeden status, ktorý zbadá jedna jediná osoba a šírenie spôsobom word-of-mouth (svojpomocne) sa vďaka sile sociálnych sietí môže začat, Vzájomná prepojenosť medzi ľuďmi sa postará o zvyšok.

Nehovorím o virálnom šírení. Nie, o tom to nie je. Váš odkaz sa proste musí dostať k tej správnej osobe. Do pekla. Veď keby ste mali len dvoch priateľov Fica a Vila Rozborila.

Zrazu to, že sú len dvaja už nie je také podstatné, čo?

V dnešnej dobe je každý jeden ”zákazník” dôležitý. Pretože vďaka prirodzenému šíreniu správ sa jeho odkaz môže dostať úplne všade. Mali by sme o tom začať uvažovať. Lebo práve teraz ttento fakt úplne, ale úplne, ignorujeme.

Hrám to na protiúdery ako Floyd

Osvietilo ma. Bolo to niekedy okolo siedmeho kola sobotňajšieho zápasu medzi borcami menom Mayweather a Canelo (box):

“Do šľaka. Veď aj ja to hrám na protiúdery”

Sledoval som ako Floyd Mayweather používa svoju defenzívu, ako odpovedá na každý jeden súperov ťah. Presne takto ja podnikám. Často sa ma pýtajú čo budem robiť o 5 rokov? Alebo ako presne plánujem kúpiť NY Jets? (klub amerického futbalu)

zdroj: medium.com

Čo najbližšie spravím s X? Ako sa o 6 mesiacov zachovám k Y? 

Moja odpoveď je vždy rovnaká:

Netuším.

Vždy sa na mňa divne pozrú a pýtajú sa, či žartujem. Na to im vysvetlím, že biznis v ktorom sa pohybujem je vždy o reagovaní, na to čo urobia iní. Čo urobia, ako to urobia, čo kupujú, aké produkty používajú.

Spôsobil to dnešný uponáhľaný svet. NIKDY NEBOLO DôLEŽITEJŠIE ROZDÁVAŤ PROTIÚDERY

Preto nie je ničím prekvapivým, že jedným z najlepších boxerov súčastnosti je chlap, ktorý vie najrýchlejšie reágovať na ťahy súperov.

Vedieť šikovne a rýchlo reágovať na ťahy súperov je presne to, čo potrebujete aby ste boli úspešní v podnikaní v roku 2014.

Neuspel som v škole, to je dôvod prečo teraz vyhrávam

Keď sa pozriem späť uvedomím si, že to, že som bol prvých 18 rokov považovaný za neúspešného sa stalo základom môjho úspechu.

Nebol som vynikajúcim študentom, nerád som čítal a pravdu povediac sa to stalo mojou výhodou. Existuje veľmi veľa vecí ktoré proste neviem. Niečo poviem a ľudia si myslia, že sú to geniálne myšlienky, ale tie už predo mnou niekto povedal, len kúsok inak. (a veľmi rád by som ho citoval, keby som vedel kto to bol). Preto veľmi často rozmýšľam nad jednou vecou:

„Získavam si rešpekt medzi ľuďmi vďaka vlastnostiam a schopnostiam, ktoré vznikli na základe mojich slabých stránok“

zdroj: medium.com

Pevne verím, že je to práve náš vzdelávací systém, ktorý zabíja v mladých ľuďoch kreativitu. Keď viete ako sú nastavené pravidlá tak to dopadne tak, že hráte podľa nich. Ale keby ste ich vôbec nepoznali, tak nemáte na výber a musíte si vytvoriť vlastné. Niekedy to proste nefunguje, ale niekedy vytvoríte niečo, čo by bolo nepredstaviteľné podľa starých pravidiel, ale funguje to dokonale. Môžu vás považovať za narušiteľov statusu quo, alebo za drzých, ale vy v skutočnosti len robíte to, čo vám dáva zmysel v danom okamihu.

Ak vlastníte spoločnosť, ktorá je na trhu už 80 rokov, tak vaša firma má veľa silných stránok, ale aj slabých. Darí sa vám dobre podľa starých pravidiel. Takže nechcete ani len počuť o svojich slabinách. Chlapík, ktorý si zarábal na živobytie predajom koní, pravdepodobne počul o Henrym Fordovi a jeho autách, ale darilo sa mu podľa starých pravidiel a nechcel sa strachovať. Až ho nakoniec technológie a inovácie úplne zruinovali. Aj v spoločnosti Borders vedeli, že vzniká niečo také ako Amazon, ale nechceli o tom ani počuť a dnes ich už nikto nepozná.

Zatvárať oči a uši pred novinkami a trendmi je veľmi nebezpečné.

Týmto sme si prešli vo VaynerMedia. Keď som vstupoval do veľkého sveta agentúr nevedel som nič o tomto biznise. Je až divné, že rastieme oveľa rýchlejšie ako ktorákoľvek iná agentúra. Zjavili sme sa odnikadiaľ, nemali sme žiadne predsudky a pýtali sme sa hlúpe otázky. Ale také, na ktorých sme neskôr založili biznis.

V konečnom dôsledku stačí aby ručička vášho kompasu smerovala na zákazníka. Keď sa sústredíte na dosahovanie výsledkov dokážete robiť veľké vecí. Tak žiadne strachy keď vstupujete do nového prostredia.

Pokiaľ staviate na pevných základoch, ktoré prinášajú pridanú hodnotu pre zákazníka a zisk pre vašu firmu tak si nájdete cestu k úspechu.

Neviem kódiť a vy nedokážete nič predať.

Premýšľal som o tom, prečo v poslednej dobe nerobím až tak často angel investície. Myslím si, že toto je úvaha, o ktorú by som sa s vami rád podelil. Názov je: Ja neviem kódiť a vy nedokážete nič predať.

Ide o analógiu toho, čo sa v súčasnosti deje – či už ste vývojár, dizajnér, CTO, človek z operačnej strany ako COO alebo marketingový týpek ako CMO, existuje veľmi dôležitá osobnostná črta, ktorú potrebujete, aby ste boli lídrom ziskového podniku. Je pomerne jednoduché vstúpiť na trh, vymyslieť si “pitch”, získať nejaké zdroje a začať podnikať. Na druhej strane, je ťažké pokračovať a riadiť biznis v neustále sa meniacom svete. 

zdroj: LinkedIN

To, čo si začínam uvedomovať, a chcem aby o tom vedeli aj ostatní (obzvlášť venture capitalisti, angel investori a hlavne tí 22-35 roční muži a ženy, ktorí premýšľajú o založení internetovej firmy/startupu/aplikácie) je, že je strašné množstvo tých, ktorí sa snažia viesť firmy, no v skutočnosti sú vhodní na druhé či tretie miesto v rebríčku podniku. 

Je strašné množstvo borcov, ktorí by boli skvelými „pravými rukami“, ale snažia sa byť tými na čele vedenia. Uvidíte, veľa (a myslím tým STRAŠNE veľa) firiem padnúť, pretože títo ľudia nemajú žalúdok na to aby viedli firmu v neustále sa meniacom prostredí.

V súčasnosti si každý myslí, že môže byť podnikateľ. Ja si tiež môžem myslieť, že som skvelý Python (programovací jazyk) vývojár, avšak nemám na to prirodzený talent (A nikdy by som to nedokázal). Tak isto ako by som chcel byť hviezdnou NBA, ale nech sa snažím ako sa snažím, jednoducho na to nedám.

Môžete skúsiť založiť niekoľko podnikov a myslieť si, že možno na tretí pokus to dáte, ale faktom je to, že „ja neviem kódiť a vy neviete nič predať“ Toto celkom pekne zhŕňa môj názor na to, ako to v skutočnosti je. Priveľa ľudí, ktorí začínajú s podnikaním, jednoducho nemôže uspieť.

Buďte k sebe úprimní. Zamyslite sa a pochopte, že ste tie dvojky, či trojky. Že môžete byť tými, ktorí podporujú, rozširujú. 

Je veľmi veľa ľudí, ktorí by mohli zarobiť podstatne viac, ak by naskočili za jednotky, namiesto snahy o začatie vlastného biznisu.